Vytisknout tuto stránku

Akademická sloboda = sloboda slobôd?

16. 6. 2018
Akademická sloboda = sloboda slobôd?

Na Univerzitě Komenského si asi nemyslí, že svobody různých subjektů by měly být rovnocenné,“ píše ve svém novém blogu Josef Hvorecký. Namísto komunikace a dialogu nad reformou terciárního vzdělávání vyzvali slovenští akademici zaměstnavatele na souboj.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) zverejnila Koncept reformy terciárneho vzdelávania na Slovensku z pohľadu RÚZ. Na samotnom dokumente nie je veľa nového, toho, čo by nebolo odbornej verejnosti dlhšie známe. RÚZ napríklad odporúča posilniť kratšie formy terciárneho vzdelávania a tým ušetriť výdavky. Navrhuje ponechať ušetrené peniaze na verejných vysokých školách a takto zvýšiť mzdy. Tie by mohli prilákať odborníkov, ktorí sa školstvu vyhýbajú kvôli nízkemu ohodnoteniu.

Povedali by ste: Školy dostanú viac peňazí za menej muziky. Kto by sa vzpieral?

To by sme však nesmeli byť v slovenskom vysokoškolskom prostredí. Vedenie Univerzity Komenského a jej Akademický senát vydali vyhlásenie (ku ktorému sa už pripojili aj senáty ďalších VŠ a ich fakúlt), v ktorom označujú snahu RÚZ ako „kritické ohrozenie súčasného nastavenia pôsobnosti akademických samosprávnych orgánov“. Akademickej cti by určite prospelo, keby sa najprv zamysleli nad argumentmi RÚZ a nenapádali dokument ako celok, ale iba tie časti, ktoré považujú za sporné. Aj pri nich by bolo treba uviesť konkrétne výhrady a ponúknuť priestor na diskusiu.

RÚZ totiž poukazuje aj na problémy, ktoré sú reálne, ale s ktorými sa verejné VŠ nedokážu dlhšie popasovať: zlé postavenie slovenských VŠ v medzinárodných rebríčkoch, kuľhajúca kvalita časti pedagógov, čoraz nižšia kvalita študentov prichádzajúcich zo stredných škôl, únik mozgov do zahraničia, (ne)napĺňanie štrukturálnych požiadaviek trhu práce a slabá podpora konkurencieschopnosti inovovaním študijných programov, nedostatočné investície do terciárneho vzdelávania atď.

Uvedené problémy nepochybne existujú. Vedenie UK môže mať odlišné názory na ich riešenie, ale mohlo by prijať podávanú ruku. Riešenia v dokumente RÚZ formulované napríklad v tvare „Financovanie, ktoré reflektuje potreby spoločnosti a motivuje aktérov v terciárnom vzdelávaní“ môžu síce vyvolávať obavy zástupcov teoretických či humanitných disciplín, na druhej strane Univerzita Komenského má dostatok disciplín, ktoré by navrhované financovanie zvýhodňovalo: lekárske, ekologické, informatické, manažérske. Takže toto asi nie je jablkom sváru. Nevraviac o tom, že v diskusii s predstaviteľmi zamestnávateľov by sa užitočnosť ďalších odborov a dôležitosť ich existencie dali určite vydiskutovať.

Najväčšiu neľúbosť akademikov zrejme vyvolali nasledujúce vety dokumentu RÚZ: „Postavenie rektora a dekana sú pre riadenie kľúčové, silné, súčasne ich však vyberá a ich výkon reflektuje akademický senát, zložený zo zamestnancov a študentov. Čo nastavuje ich vzorce správania v riadiacej pozícii a orientáciu na „interného zákazníka“. Práve o týchto slovách odmieta vedenie UK diskutovať. Neuvedomuje si, že RÚZ predstavuje jedného z najvýznamnejších externých stakeholderov. Tým, že jeho názor v celom rozsahu ignorujú, len potvrdzujú slová zamestnávateľov o tom, že vnútorný zákazník je im cennejší ako vonkajší. Označovať za ohrozenie akademickej slobody neochotu vychádzať v ústrety praxi a premýšľať nad inou organizáciou manažmentu univerzít je (prinajmenšom) prehnané.

Akoby si verejné VŠ neuvedomovali, že práve z peňazí externých zákazníkov sú financované. Nech sa potom nečudujú, že títo navrhujú zavedenie školného. Nielen zamestnávatelia, ale každý jedinec by reagoval na odmientnutie podanej ruky takto: „Platím ťa – a ty sa ani nezaujímaš o môj názor? Nabudúce si zožeň peniaze inak!“ Správanie akademikov núti zamestnávateľov do postoja: „Vy chcete akademickú slobodu. A my sa chceme slobodne rozhodnúť, či vám ju - v súčasnej podobe - budeme financovať.

Namiesto komunikácie a dialógu vyzvali akademici zamestnávateľov na súboj. Ak by som mal tipovať výsledok, na univerzity by som nevsadil.

 

Autor: Jozef Hvorecký

Článek byl publikován 8. 6. 2018 na autorově blogu na blog.etrend.sk