Nezávislé informace o vědě a výzkumu

Ani my nie sme svätí

19. 3. 2018
Ani my nie sme svätí

Slovensko v současné době čelí hluboké politické krizi. V následujícím komentáři Jozef Hvorecký vysvětluje, že nedostatek důvěry se týká i prostředí slovenské vědy a výzkumu. Ve svém článku shrnuje nejzávažnější kauzy, které podle jeho názoru akademická obec na Slovensku v minulém roce zažila.

Plní oprávneného rozhorčenia nad vraždou Ján Kuciaka a Martiny Kušnírovej zabúdame na jeden morálny aspekt tohto problému: Má na dramatickom stave spoločnosti podiel aj naša ľahostajnosť či ustráchanosť? Prv než vykríknete – moja určite nie – zamyslite sa nad tým, čo sa deje okolo. Po prvom šoku som sa spýtal sám seba: Nie sú tu isté podobnosti medzi konaním akademickej obce a politikov?

Viaceré príklady negatívnych praktík v akademických kruhoch som už zachytil v blogoch. Ukazujú úpadok osobnej odvahy a morálky v komunite, ktorá by mala byť intelektuálnou špičkou národa. Nižšie preto uvádzam iba príklady z predchádzajúceho roka, ktoré ilustrujú, ako hlboko už tieto osobné cnosti klesli. Dnes už neprekvapia podvody v radoch politikov, ani hanebné či zbabelé správanie akademikov.

Kľúčovou udalosťou minulého roka bolo vytvorenie programu Učiace sa Slovensko. Kým základné školy ho prijali s nadšením a stredné s určitými výhradami, vysoké školy ho ústami svojich reprezentácií tvrdo odmietli. Prečo, nevysvetlili. Najpravdepodobnejšie preto, lebo cieľom zmien bolo otvoriť vysokoškolské prostredie svetu a umožniť zavádzanie zmien smerujúcich k vzdelávaniu reflektujúcemu potreby študentov a spoločnosti. (Podobné vzdelávaniu, ktoré vo svete už dávno beží). Spoločnosť, ktorá sa uzatvára do seba a začne sama seba považovať za mieru všetkých vecí, začne skôr-neskôr nadobúdať črty mafie. Vlastné pohodlie a neochota zmeniť správanie dostali prednosť, hoci aj za cenu pokračujúceho podfinancovania VŠ. Najvyššie orgány VŠ premýšľajú asi takto: Čo na tom, že VŠ majú málo peňazí. Dôležité je, aby my sme boli pri ich rozdeľovaní. Zmena modelu by nás z tejto pozície mohla odsunúť.

To, že sme dospeli do štádia, v ktorom akademická noblesa ustupuje mafiánskemu hrubozrnnému nátlaku, podporuje viacero skutočností:

  • Akreditačná komisia je už šesť rokov vylúčená z asociácie agentúr pre hodnotenie kvality VŠ ENQA. Namiesto toho, aby aktivovala zmeny, ktoré by ju opäť zaradili medzi európsky kompatibilné hodnotiace inštitúcie, odmietla nielen dokument Učiace sa Slovensko, ale aj návrh zákona, ktorým sa ministerstvo pokúsilo tento problém riešiť.
  • Na našej najstaršej univerzite prešiel všetkými stupňami návrh na profesúru dokázaného plagiátora – človeka, ktorý okradol mŕtveho kolegu. Tá istá škola zároveň bez hanby vyzýva na sprísnenie inauguračných kritérií. Ak toto nie je farizejstvo, tak neviem, čo to slovo znamená. (Pozn. redakce: odpověď zmíněného autora na tato tvrzení je k nalezení zde.)
  • Pri škandále s eurofondami na vedu a výskum sa VŠ a SAV ozvali až potom, keď z jednej výzvy žiadne nedostali. Vtedy sa ukázalo, že v predchádzajúcej sa spojili s virtuálnymi firmami – za eurá predali svoju dušu. Pochopili to až vtedy, keď s nimi iné pseudovýskumné firmy vykývali ešte viac.
  • Na košickej technike prijali pracovníka zo zahraničnej univerzity, len preto, aby ho v polovici dohovoreného obdobia vyhodili. Zrejme nezdieľal "systém hodnôt". Nebudem sa čudovať, ak úspešnosť programu, ktorý má slúžiť na prilákanie odborníkov späť na Slovensko, čoskoro prestane klesať. Nie preto, lebo začne rásť, ale preto, lebo sa zastaví na nule.
  • Pod výzvu Žijem vedu sa z niekoľko tisícovej armády akademických pracovníkov podpísalo iba malé percento tých, ktorí žijú a pracujú na Slovensku – aj to prevažne mladých, začínajúcich. Staršia generácia sa (až na čestné výnimky) rozhodla pre omertu.

Želám si výmenu vlády. Som však skeptický pri posudzovaní jej vplyvu na zlepšenie kvality vysokého školstva a jeho zosúladenie s celosvetovými trendmi. Snaha o ne musí prísť zvnútra. Aktérov, ktorí by ju iniciovali, veľmi nevidím. V rámci iniciatívy Za živé univerzity sa o niečo snažíme, ale bez širšej podpory vyjdú naše snahy naprázdno. Bude treba vyzývať a konať. Doteraz sme to robili všetky aktivity len za vlastné, teraz sa prvý krát snažíme získať aspoň niečo aj cez 2 % z dane.

Keď budete príslušné rubriky daňového priznania vypĺňať, spomeňte si na stav našich vysokých škôl.

 

Autor: Jozef Hvorecký

Článek byl publikován 13. 3. 2018 na autorově blogu na blog.etrend.sk.