Kolega z istej slovenskej univerzity mi poslal odkaz na stránku s Vyhlásením k návrhu akreditačných štandardov. Nič nesvedčí o tragickej atmosfére slovenského vysokoškolského prostredia výstižnejšie než to, že text – na rozdiel od bežných zvyklostí – neobsahuje zoznam prvých signatárov a dá sa „podpísať“ aj iniciálkami. Zrejme sa boja.

Podpísal som ho plným menom. S jeho textom súhlasím a niektoré z pripomienok, ktoré obsahuje, sú napríklad aj v mojich blogoch tu a tu. Vyhlásenie na záver zdôrazňuje, že jeho autori sú:

• proti neobmedzenému zvyšovaniu scientometrických ukazovateľov a indikátorov v rámci všetkých hodnotiacich kritérií v návrhu akreditačných štandardov pod zámienkou zvyšovania kvality vysokých škôl,
• za taký návrh kritérií kvality, ktoré by primerane posudzovali jednak úroveň samotných vysokých škôl ako aj zabezpečili adekvátny kariérny postup nielen vyučujúcim, ktorí publikujú „karentované“ články vo veľkých počtoch, ale aj tým, ktorí sa podieľajú na skvalitňovaní a modernizovaní samotnej výučby.

Z podobných pozícií kritizujem nezmyselnosť návrhu akreditačných kritérií aj ja: Nesnažia sa zaviesť nič nové zaviesť a sú len premaľovaním doterajších akreditácií – tých, ktoré zaviedli naše vysoké školstvo do marazmu, od ktorého utekajú stredoškoláci za štúdiom do blízkeho i vzdialeného zahraničia. Návrh im vlastne dláždi cestu von naznačujúc: „Žiadnu zmenu nečakajte!“

Navyše, ako podotýkajú aj autori vyhlásenia, kritériá sa sústreďujú predovšetkým na jeden, v zahraničí nepodstatný, aspekt vysokoškolského života – habilitácie a inaugurácie. Takto postavené kritériá vyhlásenie (právom) označuje ako pokus o zabetónovanie sa súčasnej nomenklatúry vo svojich pozíciách. Dodávam, že spolu s doživotným umiestnením do funkcií dekanov a rektorov a ich vhodným otitulovaním to môže viesť k vzniku pašalíkov, svetovej rarite vo vysokoškolskom prostredí.

Je fajn, že to niekoho ďalšieho začína páliť. Aj keď neviem koho.

Autor: Josef Hvorecký

Text vyšel na webu blog.etrend.sk.