S profesorom Urbanom sa nie vždy názorovo zhodujeme, ale vždy som si ho vážil ako človeka, ktorému záležalo na budúcnosti vysokého školstva. Bol jedným zo zakladateľov Akreditačnej komisie, v deväťdesiatych rokoch jej predsedom, neskôr viackrát členom. Spou s ďalšími vytváral AK s úmyslom dostať naše školstvo do svetového prúdu. Najjednoduchšou cestou, ako po revolúcii pretrhnúť izolovanosť a dostať slovenské VŠ do povedomia, bolo zvýšiť publikačnú činnosť. Články v zahraničných časopisoch sa stali métou, ktorá sa – na svoju dobu právom – stala meradlom kvality.
Z dobre mysleného zámeru sa stal fetiš. AK začala postupne vyžadovať čoraz vyššie počty článkov. Minulá komplexná akreditácia bola postavená na predstave "čím viac, tým lepšie". Albert Einstein je autorom piatich článkov za celý život. Ale každý slovenský profesor by ich mal každých šesť rokov publikovať presne rovnaké množstvo!
Ak profesor Urban považuje za rozvoj slovenského vysokoškolského systému ďalšie zvyšovanie týchto čísel, nie div, že sa naše cesty rozchádzajú. Nezamýšľa sa totiž nad tým, či zrýchľujúca sa špirála má zmysel. Podľa článku v SME 26. apríla 2017 sa zdá, že jeho odpoveď znie: Áno. Podľa mňa: Nie.
Tlak na publikovanie vedie k zanedbávaniu vzdelávacích činností. O čo viac musí učiteľ publikovať, o to menej času má na spoluprácu so študentmi. Kontakt s učiteľmi im čoraz viac chýba. Preto odchádzajú do krajín, v ktorých sa hodnotenie kvality riadi odporúčaniami ENQA (Európskej asociácie hodnotenie kvality VŠ). Jej štandardy sa primárne zameriavajú na vzdelávanie, nie na vedeckú činnosť. ENQA vyradila zo svojich radov Slovensko ešte v roku 2012 práve pre nekompatibilitu.
Pohľad na to, čo je kvalita, vo svete totiž nestál, vyvíjal sa. Krajiny, o ktorých tvrdí, že nevedia správne akreditovať, sú pred nami v medzinárodných rebríčkoch. Program Učiace sa Slovensko navrhuje cesty, ako sa vrátiť do ENQA. Profesor Urban spolu so zvyškom AK a predstaviteľmi najväčších univerzít popierajú ich zmysluplnosť, dokonca odmietajú o nich diskutovať. Publikačná činnosť zostáva pre nich najvyššou métou.
Cieľom návrhu programu zmeny nie je zákaz výskumu, ale presun ťažiska pozornosti. Nemal by byť pre univerzitných učiteľov najvyššou métou študent?
Autor: Jozef Hvorecký
